Wobler, woblery, prívlač, lov na prívlač teória, poznatky od známych prívlačkárov

Wobler, woblery patrí medzi základné umelé rybárske nástrahy pre lov na prívlač dravých rýb (šťuka, zubáč, sumec, pstruh, hlavátka,..). Rybárske woblery sú napodobneniny reálných rýb, reálneho hmyzu, prípadne iných vodných tvorov. Rybárske woblery majú nespočetne veľa farebných kombinácii od realistických farieb až po abstraktné umelecké diela. Rybárske woblery na lov na prívlač sa delia na plávajúce (floating, tieto woblery sú zvyčajne označené skratkou „F“);
>>> viac

Rybárske novinky v prívlači, nové voblery, nové prívlačové navijáky, novinky z prívlačových prútov, testy, recenzie,... >>> viac

S woblerom za štukami na rieku

S woblerom za štukami na rieku

Pokiaľ dokážeme používať hlavu, máme trochu rybárskeho citu a snáď aj šťastia, môžeme si zachytať na prívlač s woblermi aj na neznámej vode. Základom úspechu je vedieť či sa naša cieľová ryba v danom revíre vyskytuje a v akom množstve.

Na tečúcej vode je oveľa ľahšie isť a lokalizovať dravca ako na stojatej vode. V priebehu rokov si dokážeme vycvičiť „rybársky inštinkt“ a podvedome nájsť také miesta a nestrácať čas prehľadávaním vody bez efektu. Musíme si uvedomiť že šťuka býva často tam, kde je potrava - teda rybičky.

Starí rybári tvrdia že šťuka má dve miesta jedno kde odpočíva a druhé kam chodí loviť. Tak ako lev v savane. V dobe jeho siesty sa môžu kolo neho promenádovať stáda zebier a gaziel na ktoré nereaguje. Ale pozor, pokiaľ je lev na love, stačí aby sa korisť dostala do jeho zorného uhla a okamžite útočí. Rovnako ako šťuka. Veľa krát som pozoroval polarizačnými okuliarmi týchto dravcov pri brehu a pokúšal som sa ich vyprovokovať k záberu, ale takmer vždy bez úspechu. Šťuka nebola na love a pokus o jej ulovenie skončil vyplašením.
Obrovská šťuka priamo pod nohami

Pripomeňme si miesta kde môžeme s úspechom loviť.
1. Plytčiny:
Na začiatku sezóny a v teplom období môžeme naraziť na zubatú na prehriatych plytčinách, kam vyráža za rybičkami. Často to bývajú veľmi plytké partie s hĺbkou so 50cm. Nehybná šťuka môže újsť nášmu zraku a dosť často sa tu vyskytuje niekoľko jedincov. Väčšinou sa jedná o menšie exempláre.
2. Hĺbky
Sú úkrytom predovšetkým veľkých šťúk. Tradične sa sem sťahujú na jeseň, rovnako ako ich potrava, ale takéto miesta bývajú úspešné celoročne. Existujú také kam sa žlto-zelený dravci sťahujú so železnou pravidelnosťou a pokiaľ sa nám tu podarí uloviť rybu, zanedlho sa sem stiahne iná.
3. Miesta pod splavmi
Prechytávame ich predovšetkým v lete. Voda ja tu prekysličená, plná úkrytov a rybičiek. Štuka si je tu veľmi istá. Prúdiaca voda utlmí jej ostražitosť a zábery sú tu oveľa častejšie ako v tôňach – dravec tú má málo času „prehliadnuť si” woblera a útočí inštinktívne.
4. Previsnuté stromy, podomleté brehy, húšťava

Úkryt. Nie je nič zásadnejšieho pre našu cieľovú rybu. Lev sa tiež nevystavuje na obdiv svojej koristi, ale útočí nepozorovane z vysokej trávy. Štuka využíva prirodzené úkryty a útočí ako blesk. Mal som šancu niekoľkokrát pozorovať útok šťuky a je vážne úžasné vidieť, ako nehybná ryba vyvinie v okamihu obrovskú rýchlosť.

Pozorujte vodu
Šťuka sa nám odhalí sama, keď poznáme dobu, kedy loví. Majme na pamäti, že loví zásadne osamotená a nie v kŕdli ako ostriež alebo zubáč. Pri jej útoku rybičky ako keby v pravidelnom kruhu vydesene vyletia k hladine. Nie je vidieť silueta dravca ane špliechnutie ako pri boleňovi, len rybičky. Je to veľmi charakteristické a dá sa tak s veľkou istotou vytipovať veľkosť nášho súpera a to podľa veľkosti utekajúcich rybiek.
Kedy loviť
Pamätám si, že som ako chlapec prehadzoval napríklad celý deň vodu od rána do večera. Nedbal som rady deda, ktorý zásadne vyrážal na „jedenáctu” a stačily mu 2 hodiny lovu, aby sa takmer vždy vrátil s úlovkom. Zanedlho som pochopil, že rešpektovanie prirodzených biorytmov šťuky sa vyplatí a eliminovaním zbytočných hodín pri vode získam oveľa viac koncentrácie k uloveniu vysnívanej ryby.
Podľa šťuky sa skutočne dajú riadiť hodinky. Niekoľko dní za sebou ma na jednom mieste na rieke Otave trápila jedna „neposlušná”. Chytal som vtedy na rybičku – plaváčik sa potopil, nasledoval zásek do prázdna a moje sklamanie. Iný kontakt s rybou v ten večer neprišiel. Všetko sa opakovalo úplne rovnako päť dní po sebe a dávajte pozor – záber prichádzal so železnou pravidelnosťou každý deň a rozdiel v dobe potopenia plaváčika bol okolo päť minút! Šťuku som piaty deň dostal – mala niečo okolo šesťdesiat centimetrov, ale dodnes je to pre mňa učebnicový príklad dochvíľnosti tejto krásnej ryby.
Magická „jedenásta” platí celú sezónu. Zmena času z letného na zimný na tom nič nemení – len si pamätajme, že 12-ta na obed je 11-ta hodina starého času. Ranné hodiny tiež nie sú k zahodeniu a na záber si môžeme počkať aj podvečer. Na prívlač je oveľa vhodnejšie dopoludnie.
Začiatkom sezóny šťuky berú vlažne. Majú hojnosť potravy a doby brania sa zužujú napr. do polhodinky. Preto je dôležité poznať tieto časy a snažiť sa ich využiť na najlepšom mieste.
V akých podmienkach?
Vyrazme na nich najlepšie keď je pod mrakom, eventuálne mrholí. Voda môže byť o niečo vyššia a prikalená. Pokiaľ nám fúka ešte západný vietor, máme skoro vyhrané. Najhoršie naopak býva opadávajúca voda, jasné počasie, bezvetrie, východný vietor.
Vybavenie
Nebudem sugerovať najlepšie možné vybavenie a od ktorej firmy. Každý sme individuálny a každému z nás vyhovuje niečo iného. Čo je potrebné vedieť? Behom vláčenia je takmer nutnosťou mať neustály kontakt s nástrahou. Šťuka rýchle útočí a rovnako rýchle púšťa nástrahu. Môže sa nám sťať, že budeme mať niekoľko kontaktov s týmto dravcom a ani to nebudeme tušiť. Tvrdá šťučia tlama priamo vyžaduje prút, ktorým dobre zasekneme trojhák. Niekedy vidím tendenciu používať jemné a citlivé prúty. Je síce pekné cítiť každý pohyb woblera a kontakt dravca, ale pokiaľ nie sme schopní zaseknúť, zostane len pri tom. Woblerov je veľa druhov v rôznych gramážach, takže rozpísať sa o vhodných prútoch by nám vydalo na celý článok.
Zhrňme si to. Vhodný prút by mal mať parabolickú akciu. Mala by sedieť gramáž vzhľadom ku zvolenej nástrahe a mal by byť dostatočne tvrdý a razantný na vykonanie záseku. Dĺžka pri love z brehu od 2,4 do 2,7m (na Jerky veľmi tvrdý od1,8 do 2m).
Navijak vyberme vhodne k prútu, aby bol komplet správne vyvážený s dostatočne rýchlym prevodom vzhľadom k nutnosti byť neustále v kontakte s nástrahou. Teraz sa na trhu objavujú prívlačové navijaky s veľkým priemerom cievky. Vyzerajú zvláštne, ale uvedomme si, že čím je väčší priemer, tým menej návinov potrebujeme k nahodeniu a tým menej vzniká trenie. Z mojej skúsenosti takéto typy preklápacích navijakov nahadzujú až o 20% ďalej.
Nešetrime. Navijak je pri prívlači v neustálom kole a ušetrené peniaze za lacný navijak sa nám naozaj nevyplatia.
Hoci nemám rád pridávanie laniek pred woblery lebo majú zlý vplyv na chod, uznávam, že ich použitie je nutnosťou. Odhadujem, že bez použitia lanka mi šťuky odhryznú 50% nástrah. Nejde o tých pár korún/eúr, ktoré stratím, ale hlavne o riziko poškodenia rýb. To ma núti použiť lanká, najlepšie jemné wolframové.
Vlasec alebo šnúra?
Na Jerky jednoznačne šnúra, ktorá znižuje prieťažnosť na minimum. Pri klasických wobleroch mi vyhovuje vlasec. Predovšetkým s vlascom dohodíme na väčšiu vzdialenosť. Pri použití menších gramáží woblerov a vedení prúdom šnúra vytvára oveľa väčší „luk”, vtedy zle reže vodu a vynáša nástrahu na hladinu. Pravda, tieto nevýhody sú vykúpené skvelou nosnosťou šnúry, ale ja osobne som šnúru pri použití woblerov zavrhol. Iná je situácia napr. pri gumených nástrahách, kde je naopak obrovskou výhodou.

Multiplikátor alebo preklápací navijak?
Podľa mojich skúseností je multiplikátor skvelý predovšetkým na Jerky. Tu je priam nutný. Vďaka veľkej váhe Jerkov nám nevadí skrátenie náhodu. Naopak ich hmotnosť veľmi poškodzuje bežný preklápací navijak, ktorý musí absorbovať časté nárazy. Pri použití multiplikátora máme priamy kontakt s nástrahou a dokážeme ju skvele prezentovať.
Preklápací navijak odporúčam k bežným woblerom. Dokážeme rýchle reagovať na rýchlejší prúd a iné nečakané situácie pri love.
Výber nástrah
Medzi rybármi existuje veľa zberateľov, ktorí sú vybavení viac než hocijaký obchod. Teší ich, že majú širokú ponuku a radi sa v krabičkách po večeroch prehrabujú a radujú sa zo svojho majetku. Je dobré byť vybavený. Ako ale vybrať to pravé, aby človek za investované peniaze dostal efektívnu kolekciu woblerov?
Starý rybársky spisovateľ, muškár Liška kedysi písal, že existujú 3 situácie pri love.
1. Ryby berú bez výraznejšej preferencie nástrah
2. Ryby neberú
3. Ryby berú, ale len špecifické nástrahy a farby
V prvej situácii chytíme na čokoľvek, v druhej nechytíme na nič, len v treťom prípade sa nám vyplatí experimentovať.
Okrem tohto poznatku by sme mali tiež vedieť, na akom revíry budeme loviť a kde sa šťuka zdržuje. Či to bude veľká hlboká rieka, alebo skôr menšia rieka s občasnými hlbokými partiami.

Základný výber
S woblermi je to ako so ženami – vyberieš si zle a trápiš sa. Základný výber preto odporúčam taký, aby sme boli schopní preloviť všetky hĺbkové partie rieky.

Wobler Lovec Rapy - imitácia šťuky

Rozdelenie podľa hĺbky ponoru
1) Wobler povrchový
V tomto prípade existuje mnoho nástrah typu Poper, Proper, Walk the dog atď. Nástrahy sú vhodné predovšetkým na zarastené časti rieky, odstavené ramená atď. Účelom je vydráždiť šťuku špliechaním na hladine, ale nielen to – sú aj také nástrahy, ktoré idú ako keď venčíme psa na vodítku, tzv. Walk the dog, tak ako sám názov napovedá, zo strany na stranu.
2) Woblery plytko potápavé
Veľa pobrežných partií riek priamo vyžaduje takéto nástrahy. Potápajú sa od 0,5 – 1,5m a sú skvelou voľbou pre šťuky loviace pri povrchu alebo na plytčiny na začiatku sezóny.
3) Woblery hlboko potápavé
Existujú jamy, priehlbiny alebo hlboké rieky, kde takéto woblery sú nezbytnosťou. Šťuky často sedia pri dne a pokiaľ sa k ním vhodne zvolenou nástrahou nedostaneme – nemáme šancu uloviť rybu. Dosahujeme hĺbky od 2 – 6 metrov.

Rozdelenie podľa potápavosti

Plávajúci a potápavý
Možno sa to zdá zbytočné, ale z mojej skúsenosti existuje široká skupina rybárov, ktorí nevedia presne o čo sa jedná. Tak teda – wobler plávajúci je taký, ktorý proste a jednoducho po nahodení pláva na hladine, wobler potápavý po nahodení klesá rôzne rýchle ku dnu. Potápavé woblery sú teda ťažšie, ďalej s nimi nahodíme a dosahujú väčších hĺbok.

Nástrahy typu Jerk
Ide o bezlopatkové nástrahy, ktoré si nachádzajú svoje miesto v arzenály rybárskych nadšencov. Jerky sú mimoriadne účinné, ale náročné na rybárov um, techniku a vybavenie. Pre ich veľkú špecifiku by som rád zhrnul niekoľko zásadných poznatkov.
Prút odporúčam špeciál od1,8 – 2m, multiplikátor. Najlepšie je používať šnúru a zásadné je aj použitie jerkového lanka, ktoré zabráni platenie nástrahy.
Farebné kombinácie
Vyššie sme si uviedli aké typy woblerov použiť. Kľúčové je dostať nástrahu do požadovanej hĺbky, použiť správnu techniku vedenia a pokiaľ máme dobre zvolené sfarbenie – vyhrávame.

Pokiaľ si nevieme rady, môžeme si ich zaradiť do niekoľko skupín.
1. Prirodzené farby
Najuniverzálnejšia farba, ktorú odporúčam je farba bielej ryby, čiže strieborná. Pokiaľ nepoznám daný revír, začínam s ňou. Ak sa vyskytuje v lokalite ostriež, sú je imitácie dobrou voľbou. Šťuka je teritoriálna ryba a ak použijem jej imitáciu – zaútočíme na šťučie podprahové zmysly a snahu chrániť svoje teritórium.

2. Fantastické farby
Tejto skupine vládne slávne RHáčko, alebo slavista, karkulka, červenobiely. Ide o jednoduchú kombináciu červenej hlavy a bieleho zvyšku korpusu.
Ďalšou výbornou farbou, vhodnou do kalnej vody je známa kombinácie FT (fire tiger). Ide o kombináciu zeleno, žlto, oranžovú s čiernym pruhovaním.
Ďalšie stovky farebných kombinácií sú otázkou nášho vkusu, miestnych špecifík, počasia atď.

Technika
Máme skvelú nástrahu, vynikajúcu farebnú kombináciu, vieme kde nájsť šťuku, ale pokiaľ nevieme techniku prívlače – nebudeme mať taký efekt.
Na začiatok, ak chceme byť úspešný, snažme sa viesť nástrahu akokoľvek, ale hlavne nie monotónne. Meňme rýchlosť vláčenia, smer, robme drobné pauzy. Šťuka takmer vždy preferuje takéhoto woblera, ktorý imituje ranenú rybku. Pokiaľ vláčime rovnomerne, pravdepodobne sa nám darí imitovať zdravú, silnú rybku, čiže presne to na čo dravec nereaguje. Rybačka je pravdaže natoľko krásna, že ani toto základné pravidlo vždy neplatí. Pamätám si, že práve takto neodborne vedená nástrah bola základom úspechu na Švédske šťuky.
Zamyslime sa tiež na rýchlosti vláčenia. Z mojich skúseností vyplýva, že rýchle vedená nástraha znamená základ neúspechu. Stáva sa, že šťuka sleduje nástrahu až k našim nohám. Dokazuje to, že je rodeným pozorovateľom. Vtedy je dobre zmeniť úplne nástrahu a farbu alebo aj štýl vedenia.
Dosť často, hlavne za väčšieho stavu bývajú šťuky „prirazené” ku brehu. Pri vláčení je treba sa pomaly priblížiť ku brehu a začať hádzať neďaleko brehu a až potom čo máme prechytané okolie, môžeme sa pokúsiť o dlhšie hody ďalej do prúdu.
Stovky a tisíce hodov z nás neurobia majstra. Verím, že po prečítaní tohto článku budú niektoré vaše ho korunované úspechom a že si prívlač s woblermi zamilujete.

Púšťanie šťuky
Použité woblery pre lov dravcov - šťúk boli woblery Lovec Rapy
(zdroj LOVEC RAPY - výrobca pre woblery Lovec Rapy)

055 / 6771666

info@azrybar.sk

Navrch stránky