Lov pstruhov

Techniky lovu pstruhov

Veľa cenných skúseností som nadobudol aj vďaka súťažnej prívlači, ktorej sa venujem od jej vzniku a ktorá ma obohatila hlavne o ultraľahké techniky lovu. Všetko to, čo som sa za roky naučil, som postupne obohatil o vlastné nápady a rôzne vylepšenia („finty“). Tie som prirodzene zakomponoval aj do opisu techník lovu u všetkých nástrah a rád sa s vami o ne podelím. Predtým si ich však dovolím po svojom rozdeliť na tri základné kategórie, ktoré stručne opíšem.

Klasická technika lovu na woblery

Pod týmto pojmom mám na mysli horizontálnu a vertikálnu prívlač woblermi a ich kombináciu, lov z brehu, z vody a z člna tak, ako to pozná a robí väčšina vláčkárov. Ide o rokmi overené, odskúšané a najviac používané spôsoby lovu, u viacerých „klasikov“ s neraz monotónnym nahadzovaním, navíjaním a vedením nástrah (prevažne rotačiek), s použitím tzv. pstruhových prútov - špeciálov.

Mnohí ich považujú za univerzálne a používajú pre všetky podmienky lovu, nepoznajúc a nevyužívajúc inú výbavu a ostatné techniky lovu. Tí skúsenejší a sčítanejší si ich však osvojili viaceré a adekvátne podľa toho používajú rôzne druhy prútov a nástrah.

Atypická technika lovu pre woblery

Do tejto kategórie radím všetky druhy techník, ktoré sa nejakým spôsobom vymykajú klasickej prívlači. Ide o tie, kde pracujem s nástrahami neobvyklým spôsobom, iným, ako je zaužívané u väčšiny vláčkárov.

Tak trochu nezvyčajnou technikou je pre mnohých napr. aj lov s wobleríkmi napodobňujúcich hmyz či bobinami. Samostatnou kapitolou je aj lov s marmiškami. Správnejšie pomenovanie ako prívlač by mohlo skôr byť „natriasanie“, spojené so spúšťaním, dvíhaním a s občasným popoťahovaním. Najviac sa tomu podobá lov s minigumkami.

Trolling

Trolling je osobitným druhom techniky lovu na prívlač, ktorý sa používa pri love z člna, niektorý ho nazývajú aj ťahanie. Osobne ho využívam na VN Palcmanská Maša, hlavne pri premiestňovaní sa z jedného stanovišťa na druhé.

Zvolený wobler nahodím za člnom, urobím zopár otočiek kľukou navijaka, ťahom dopnem a vyrovnám vlasec. Zároveň skontrolujem, či sa wobler nezamotal do trojháčikov. Pokiaľ veslujem, tak prút vložím do špeciálneho držiaka pre troling. Keď sme v člne dvaja (max. traja) a ja som prísediacim členom posádky, radšej ho držím v ruke, čo má výhodu pri záseku a variabilite vedenia nástrahy.

Ak je po nahodení nástrahy všetko v poriadku, otvorím preklápač navijaka a snažím sa čo najrýchlejšie dosiahnuť požadovanú vzdialenosť, v ktorej chcem nástrahu ťahať a kde som už v bezpečnej vzdialenosti, ktorá pstruhom nevadí a čln ich nevyplaší. Je to 40 - 50 m. Potom navijak „zaklapnem“, miernym ťahom skontrolujem chod nástrahy a pokračujem vo veslovaní.

Rýchlosť člna je závislá od rôznych okolností, no prispôsobujem ju hlavne podľa aktivity pstruhov. Na prospech veci býva mnohokrát práve zmena rýchlosti ťahu (vrátane jeho chvíľkového prerušenia), zmena vertikálnej polohy prúta a zároveň hĺbky ponoru nástrahy ako aj občasné šklbnutie špičkou prútu. Po zábere a zaseknutí pstruha automaticky spomalím a preruším chod člna, aby bolo zdolávanie bezproblémové.

Techniky lovu podľa woblerov

Bohatý výber rôznych typov, modelov a verzií woblerov ich predurčuje pre nasadenie na všetkých typoch vôd a využitie rôznych techník lovu. Najskôr vo všeobecnosti opíšem tie, ktoré využívam zvlášť na tečúcich a zvlášť na stojatých vodách a následne stručne uvediem odlišnosti techník podľa jednotlivých druhov.

Lov na prívlač woblermi na tečúcich vodách

Lov na prívlač woblermi na tečúcich vodách z brehu

V posledných rokoch som si doslova zamiloval lov na pstruhových potokoch. Rôznorodosť ich charakteru, sily prúdov, hĺbok a reliéfu dna dáva nespočet možností pre dobré životné podmienky a výskyt pstruhov a ostatných lososovitých rýb. To všetko nás však zároveň núti použiť rôzne nástrahy a techniky lovu.

Ako prvé, skoro vždy prelovujem pobrežné partie a miesta okolo prekážok, kde predpokladám výskyt pstruhov, až potom vzdialenejšie miesta. Pokiaľ sa k takému miestu nedokážem priblížiť na dohod, veľakrát využijem prúd vody na splavenie Woblera k ich predpokladanému stanovišťu. Po nahodení nástrahy do vybraného najvhodnejšieho prúdu, nechám vlasec z cievky voľne odvíjať až po predpokladané miesto. Snažím sa pritom pomocou prúta regulovať smer splavovania. Pokiaľ mi nežiadúci prúd vody unáša Wobler mimo optimálnej trasy, pozastavím odvíjanie (privriem preklápač navijaka alebo rukou pridržím cievku s vlascom) a podvihnutím či vybočením prúta do strany ho dostanem späť do správnej stopy. Týmito manévrami zároveň dopnem vlasec. Následne pokračujem vo vypúšťaný nástrahy k danému miestu. Potom splavovanie zastavím a pozvoľna začnem s prívlačou.

Pokiaľ pstruha zaregistrujem na dohod z môjho stanovišťa, tak sa snažím nahadzovať čo možno najpresnejšie, a to 2 - 3 m pod neho a trochu bokom. Po nahodení Wobler potiahnem popred neho, mnohokrát trochu zošikma, akoby sa rybka, ktorej pohyb imitujem, snažila uniknúť do bezpečia úkrytov pobrežia. Rýchlosť navíjania a spôsob vedenia je závislá na rýchlosti toku.  V období, keď sú pstruhy agresívnejšie a žravejšie, im nástrahu veľakrát nahadzujem priamo „pod nos“. Zaútočia na ňu okamžite, považujúc ju nielen za potravu, ale akoby za votrelca, konkurenta.

Ak je voda prúdivejšia, snažím sa Wobler viesť pomalšie a pri prechode do kľudnejšej vody naopak, zrýchlim. V silnejšom prúde mnohokrát nástrahu pribrzdím a nechám na chvíľku napospas prúdu, ktorý sa s ňou pohrá skoro ako so živou rybkou. Pri tejto technike a za týchto podmienok často pomôže aj občasné šklbnutie špičkou prúta a zmena vedenia nástrahy pomocou vychýlenia polohy prúta zo strany do strany.

Na menších tokoch a na miestach, kde predpokladám výskyt pstruhov na druhej strane brehu, sa snažím k nim dostať čo možno najbližšie, ale tak, aby som ich nevyplašil. Snažím sa nahadzovať čo najpresnejšie, buď kolmo alebo pod nepatrným uhlom hlavne vtedy, ak lovím o niečo vyššie nad daným miestom. Po dopade Woblera čo najrýchlejšie dopnem vlasec, myknem špičkou a urobím niekoľko rýchlejších otočiek kľukou, aby bol počiatočný pohyb rýchlejší a trochu chaotický. Vždy mám na pamäti, ako sa asi správa korisť, ktorá uniká pred predátorom. Pokiaľ je voda plytšia, robím to so zdvihnutou špičkou prúta, pokiaľ hlbšia, so sklopenou.

Podľa charakteru vody mením rýchlosť navíjania, hĺbku a smer. Mnoho pstruhárov zastáva teóriu, že pstruh je rýchly dravec, a preto mu treba nástrahu viesť rýchlo a rovnakým tempom. Platí to podľa mňa len v ojedinelých situáciách. Skôr ju treba ju viesť tak, ako som opísal a hlavne podľa momentálnych podmienok lovu a tie môžu byť rôzne. Pstruhy ako aj ostatné dravce si vyberajú skôr zranené či choré rybky, ktoré vystávajú z húfu a majú nekoordinované pohyby. Pri technike lovu woblerom okrem šikovnosti s skúseností lovca, veľa záleží aj na tvare vodiacej lopatky a telíčka. Okrem rôznych štíhlejších či tučnejších vyhotovení sú to aj delené modely. Oproti nedeleným majú navyše chrakteristický bočný vlnivý výkyv (skoro ako u hada), ktorý výrazne zatraktívni ich chod. Pri love na tokoch k ich správnemu pohybu napomôže aj prúd vody, pričom treba wobler ťahať o dosť pomalšie ako na stojatých vodách.

Lov na prívlač woblermi na tečúcich vodách z vody

Na mnohých úsekoch, hlavne menších tokov ma podmienky často nútia zabrodiť a loviť z vody. Má to svoje výhody aj nevýhody. Taktika, ale aj technika lovu z brehu a z vody sú si v mnohom podobné a zároveň odlišné. Pokiaľ je to možné, tak si najprv vyberiem také miesto, z ktorého môžem loviť porovnateľným spôsobom ako z brehu. Ak som ho dostatočne prelovil a som bez záberu, pokračujem pomaly smerom proti prúdu a postupne prelovujem ostatné vytipované stanovištia.

Pri takomto postupe využívam najčastejšie plávajúce woblery. Vyžaduje si to však väčšiu zručnosť a prácu s prútom, nakoľko musím rátať s tým, že mi prúd vody unáša ľahkú nástrahu smerom ku mne určitou rýchlosťou. A to dosť sťažuje dosiahnuť ideálnu prácu pri jej vedení a sťahovaní. Pri tejto technike lovu je veľmi dôležité dbať na dopnutie vlasca, aby som bol s ňou v neustálom kontakte a aby prípadný zásek sedel. Preto musím počas splavovania neraz pridať viac rýchlejších otočiek kľukou navijaka. Čím je splavovanie nástrahy dolu prúdom priamočiarejšie, o to je to náročnejšie. Väčšinou mám pritom prút v hornej polohe a wobler nikdy nespúšťam z očí. Podľa smeru a sily prúdu často mením jeho polohu z jednej strany na druhú a zároveň aj rýchlosť navíjania. Ako náhle prejde nástraha do pomalšieho úseku, zmením techniku lovu, resp. začnem pracovať s prútom a nástrahou trochu inak, podobne, ako to robím na stojatých vodách.

Veľkou výhodou lovu z vody je okrem možnosti prelovovania z brehu nedostupných úsekov aj lov z vody kolmo smerom ku brehu, nástupnému ale aj náprotivnému. Snažím sa pri tom o čo možno najpresnejšie hody úplne ku brehu. Po dopade woblera do vody sklopím prút, myknem špičkou a začnem ho trochu rýchlejším tempom sťahovať k sebe. Pstruhy často zaútočia ihneď po dopade a prvých otočkách kľukou navijaka. Pre túto techniku často využívam aj rotačky.

Lov na prívlač woblermi na stojatých vodách (na jazere)

Vhodný wobler a správnu techniku lovu si ľahšie zvolíme, keď je aktivita pstruhov viditeľná. Ak však dravce práve nie sú aktívne, zvyknem vyskúšať viacero techník lovu a postupne aj rozličné modely. Po tom, čo som pstruhy zaregistroval, opatrne sa k nim priblížim a z bezpečnej vzdialenosti začnem nahadzovať nástrahu. Ak si to situácia vyžaduje, robím to aj z podrepu, aby som ich pri tom zbytočne nevyplašil. Silueta stojaceho a hlavne pohybujúceho sa lovca je totiž pre ostrý zrak pstruhov výstrahou hroziaceho nebezpečenstva (to samozrejme rovnako platí na stoajých aj tečúcich vodách).

Wobler zvyčajne prehodím niekoľko metrov za ne, dopnem vlasec, pričom sa nástrahu snažím čo najskôr dostať do požadovaného pohybu. Z počiatku to robím so sklopenou špičkou a neskôr podľa situácie dvíham prút do hornej polohy. Týmto spôsobom sa dá nástraha viesť v požadovanej hĺbke a zároveň okrem kmitu dostať wobler do veľmi dráždivého vlnito - sínusoidného pohybu. Oproti tokom však po počiatočnom ťahu a uvedení woblera do pohybu zvyknem navíjanie častejšie preušovať až zastaviť. Robím tak po prvotných rýchlejších 3-5 otočkách, až kým vlasec nepadne na hladinu. Plávajúca nástraha ide zotrvačnosťou ďalej a zároveň vystúpa na hladinu. Pstruhy, ale aj iné dravce veľakrát zaútočia na ňu práve v tejto fáze. Neraz sa mi stalo, že zaútočili na ňu až vtedy, keď som prestal navíjať a vyťahoval ju z vody a dokonca aj vtedy, keď už bola „v lufte“. Pokiaľ pstruhy nejavia záujem o prvotne nasadenú nástrahu, tak ich postupne vystriedam viacero. Často pri tom pomôže, ak zmením model, farebný odtieň a techniku lovu, napríklad zmenou rýchlosti navíjania. Pomáha to hlavne vtedy, ak je pôvodná nástraha už okukaná. Predsa len pri rýchlejšom a plynulom navíjaní to až tak nehrozí.

Pri povrchovom love a tesne pod hladinou používam plytkopotápavé woblery s malými lopatkami. Prakticky pri všetkých nástrahách, woblery nevynímajúc, pre zatraktívnenie lovu neraz pomôže nielen zmena tempa navíjania (jeho spomalenie či zrýchlenie), ale aj zmena hĺbky a smeru vedenia, myknutia špičkou prúta a podobne. Hlavne u UL techniky lovu s malými nástrahami a jemnými uhlíkovými prútmi je pri tom veľmi potrebná dokonalá práca zápästím.

Pre dosiahnutie správneho chodu woblerov, ale aj ostatných nástrah pri je pri rôznych technikách lovu veľmi dôležité mať dokonale zosúladenú celú zostavu. Na pstruhy používam za rôznych podmienok rôzne pstruhové špeciály a jigy -1,98m 3-10g, 2,25m 1-7 g , 2,4m 5-20g, 2,45m 3-14g, 2,6m 4-13g. Ku kvalitným prútom patria aj kvalité prívlačové navijaky primeranej veľkosti a váhy a vlasce (šnúry) rôznych priemerov. Aké zostavy pre konkrétne podmienky používam, sa dozviete v samostatnej časti tohto seriálu o pstruhoch.